Eukariota

Eukaryotická bunka je na rozdiel od prokaryotickej bunky zložitejšia. Všetky jej zložky sa diferencovali v priebehu dlhého fylogenetického vývoja, vyznačujú sa vysokým stupňom morfologickej diferenciácie a funkčnej špecializácie. Eukaryotická bunka je typická svojou zreteľnou vnútrobunkovou kompartmentáciou, ktorú zabezpečujú biologické membrány.

Tvar a veľkosť buniek

Bunky, ktoré tvoria v organizme tkanivá (v rastlinách pletivá) možu byť rôznotvárne. V prípade, že sú uložené veľmi husto vedľa seba (napr. v epiteloch) je ich tvar stálejší ako tam, kde sú vzájomné vzťahy voľnejšie, resp. tam, kde sa nachádzajú v tekutom prostredí.

Pôvodným tvarom bunky je tvar guľovitý (sférický). Vychádza to zo samotnej fyzikálno-chemickej podstaty interakcie lipidovej dvojvrstvy biomembrány s vodným prostredím, ktorá je v stave najnižšej energie vtedy, ak je táto štruktúra guľovitá a rovnomerne obklopená vodou. Aj voľné bunky majú guľovitý tvar (napr. leukocyty v krvi; keď však vystúpia do väziva vysielajú výbežky - pseudopódie, a takto získajú nepravidelný tvar). Ide teda o úsporu energie. Živočíšna bunka sa vyznačuje väčšou tvarovou rozmanitosťou kvôli tomu, že neobsahuje pevnú bunkovú stenu, ktorá u rastlinných buniek a bunkách húb udáva ich tvar.

Bunky sa za fylogenézy a ontogenézy neustále prispôsobujú podmienkam prostredia, čo sa odráža aj na zmenách ich tvaru. Okrem guľovitého tvaru sa vyskytujú aj bunky iného tvaru:

• okrúhle terčíky (cicavčie erytrocyty)
• oválne terčíky (vtáčie erytrocyty)
• kubické (epitel na povrchu ovária)
• cylindrické (epitel v čreve)
• dlaždicové (epitel na koži)
• mnohouholníkové - polygonálne (bunky pečeňových trámcov)
• mnohostenné - polyedrické
• pretiahnuté (fibroblasty)
• vretenovité (bunky hladkého svalstva)
• nepravidelné (neuróny, voľné makrofágy)

Veľkosť buniek je tiež veľmi variabilná. Priemerná veľkosť sa pohybuje od 10 do 50 µm. Najväčšiu veľkosť u cicavcov dosahuje vajíčko (ženská pohlavná bunka). Za najmenšie bunky ľudského tela sa považujú malé bunky v mozočku.

Štruktúra eukaryotickej bunky

Jednotlivé štruktúry a organely eukaryotickej bunky sú rozpísané osobitne v jednotlivých článkoch. Všeobecne eukaryotická bunka obsahuje tieto štruktúry:

• základná cytoplazma - tvorí vhodné prostredie pre bunkový metabolizmus
• cytoplazmatická membrána - oddeľuje dve prostredia s odlišným zložením
• bunková stena - udáva tvar bunky a má mechanickú funkciu
• cytoskelet - "oporná a pohybová sústava bunky"
• jadro - koordinačné centrum bunky
• mitochondrie - výroba energie
• endoplazmatické retikulum - syntetické centrum bunky
• Golgiho aparát - postsyntetická úprava biomolekúl
• vakuoly - lyzozóm rastlinnej bunky, zásobáreň dôležitých látok a farbív
• plastidy - fotosyntetický aparát rastlinnej bunky
• lyzozómy - degradácia bunkových a mimobunkových štruktúr
• peroxizómy - katabolické štruktúry bunky ?
• glyoxyzómy - katabolické štruktúry bunky ?
• ribozómy - drobné nukleoproteínové častice syntetizujúce bielkoviny
• centrioly - centrá organizácie mikrotubulov?
• inklúzie - produkty bunkového metabolizmu