Prokariota

Prokaryotická bunka tvorí vždy iba jednobunkové organizmy, a to baktérie, archeóny a sinice. Veľkosť je veľmi variabilná, najčastejšie má 1–2 µm. Prokaryotická bunka je aj tvarovo veľmi rôznorodá, najčastejší tvar je guľovitý alebo tyčinkovitý. Je fylogeneticky staršia a má jednoduchšiu organizáciu.

V základnej cytoplazme prokaryotickej bunky sa nachádzajú inklúzie a zásobné látky (glykogén, poly-β-hydroxymaslová kyselina, volutín, kvapôčky síry u sírnych baktérií). Keďže prokaryotická bunka nie je rozdelená na kompartmenty, cytoplazma je hlavným prostredím pre metabolické deje.

Prokaryoty nemajú membránové štruktúry, okrem plazmatickej membrány. Tá má rovnakú štruktúru a funkciu ako u eukaryotických buniek, ale u prokaryot má aj funkciu metabolickú, lebo obsahuje enzýmy dýchacieho reťazca, enzýmy na syntézu lipidov, príp. aparát na fotosyntézu. Mezozóm je vchlípenina plazmatickej membrány a sú tu lokalizované enzýmy zúčastňujúce sa na oxidatívnej fosforylácii a syntéze ATP.

Nad cytoplazmatickou membránou prokaryot sa nachádza bunková stena. Bakteriálna bunková stena sa skladá z mureínu, resp. pseudomureínu u archeónov. Po chemickej stránke je to peptidoglykán (je zložený z peptidov a cukrov) a rozpoznáva ho nešpecifická imunita. V peptidoch bunkovej steny sa nachádzajú aminokyseliny v D-konformácii, lebo sú ťažšie rozložiteľné. Bunková stena je priepustná, pórovitá, dáva bunke tvar a chráni ju pred vysokým osmotickým tlakom, ktorý vytvára vnútorné prostredie bunky. Niektoré prokaryoty majú nad bunkovou stenou vytvorené hlienové puzdrá (kapsuly) pozostávajúce z hydratovanej vrstvy polysacharidov, lipidov a bielkovín. Zvyšujú odolnosť bunky.

Jadro prokaryotickej bunky nie je ohraničené membránou. Je tvorené jednou kruhovou makromolekulou DNA, ktorá je prichytená k vnútornej strane cytoplazmatickej membrány. Iné názvy pre prokaryotické jadro sú nepravé jadro, difúzne jadro, prokaryon alebo nukleoid. Z genetického hľadiska je to chromozóm. Avšak je to len holá DNA, bez histónov a kyslých bielkovín. Je tu uložená genetická informácia. Ak chceme na vyjadrenie genómu prokaryotickej bunky použiť "eukaryotickú" terminológiu, povieme, že prokaryotická bunka je haploidná a má vždy jeden chromozóm.

Okrem chromozómu sa môžu v cytoplazme prokaryotickej bunky vyskytovať malé kruhové molekuly DNA, ktoré sa nazývajú plazmidy. Sú charakteristické hlavne pre baktérie. V bunke sú prítomné v niekoľkých kópiách. Replikujú sa nezávisle od chromozómu. Informácia v nich obsiahnutá je pre bunku doplnková (neesenciálna), obsahujú napríklad gény rezistencie na antibiotiká. Konjugatívne plazmidy prechádzajú z jednej baktérie do druhej procesom konjugácie cez pilus. Šírenie rezistencie na antibiotiká takýmto spôsobom predstavuje vážny medicínsky problém.