Ekologická valencia

Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Pre organizmus sú najvhodnejšie optimálne podmienky, najnevýhodnejšie sú zasa minimálne či maximálne. Pre organizmus je životne dôležité, aby boli všetky podmienky v rozmedzí ekologickej valencie, inak zahynie. Leibigov zákon minima nám určuje obmedzenie schopnosti života organizmu tým, že hovorí, že život je obmedzený práve tým faktorom, ktorý je v minime. Ide teda o limitujúci faktor (ak má rastlina dostatok svetla a živín, ale nedostatok vody, aj tak zahynie). Shelfordov zákon tolerancie nám hovorí, že každý druh je schopný tolerovať určité rozpätie niektorého faktora. Ekologická valencia sa dá vyjadriť Gaussovou krivkou:

Na základe šírky ekologickej valencie sa určuje vzťah k rôznym faktorom. Ak má pre daný faktor úzku ekologickú valenciu, používa sa predpona steno- a ak širokú eury-, potom vznikajú takéto dvojice termínov:

1. Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu. Sú to často synantropné organizmy, čiže žijú v blízkosti človeka. Sú to napr. pŕhľava dvojdomá, myš domáca.
2. Endemity majú úzku ekologickú valenciu, vyskytujú sa len na určitom malom území. Môžu sa použiť ako bioindikátory, pretože rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok, napr. lišajníky, salamandra škvrnitá.

V priebehu fylogenézy sa živočíchy takmer dokonale prispôsobili prostrediu, v ktorom žijú. Ide o zmeny v tvare a veľkosti tiel, rôzne fyziologické procesy a morfologické a anatomické zmeny. Všetky tieto zmeny sa nazývajú adaptácie. Vo všetkých prípadoch ide o výsledok prírodného výberu. Zmeny môžu byť pozitívne, neutrálne alebo negatívne. Negatívne zmeny, ktoré znižujú schopnosť jedinca prežiť, sa postupne strácajú.

U druhov, ktoré vznikli z toho istého predka, došlo v priebehu evolúcie k divergencii (rozbiehavosti) určitých znakov a neskôr až k morfologickej rozmanitosti. Opakom je konvergencia, ktorá súvisí s vývojom podobných znakov u druhovo vzdialených jedincov (rybovitý tvar žraloka a delfína). Pojem speciácia súvisí so vznikom nových druhov. Dnes existuje množstvo vysvetlení a možností, ako môže vzniknúť nový druh. Jednou z možností je alopatrická speciácia, ktorá predpokladá geografickú izoláciu medzi dvoma populáciami toho istého druhu. Na oboch územiach môže selekčný tlak spôsobiť také genetické odlišnosti u jedincov oboch populácií, že sa už neskôr nebudú môcť medzi sebou krížiť. Naproti tomu sympatrická speciácia prebieha vo vnútri populácie bez geografickej izolácie. Jej podstatou sú genetické mutácie obyčajne väčšieho rozsahu. Častejšia je u rastlín, ktoré tolerujú polyploidiu.