Orientačné správanie

Orientačné - pátracie správanie patrí medzi najzákladnejšie prejavy vrodeného správania takmer všetkých živočíšnych druhov. Je jednou z najdôležitejších súčastí zachovania jedinca a charakterizuje ho systematické preskúmavanie každého nového prostredia, do ktorého sa jedinec dostane. Živočích takto získava informácie o prítomnosti iných zvierat vlastného druhu alebo iných druhov. Tento typ správania je schopný dočasne potlačiť akúkoľvek inú motiváciu, napr. hladné zviera v novom prostredí začne žrať až vtedy, keď ho dôkladne preskúma. Pri zložitých formách orientačného správania využívajú živočíchy rôzne znaky na zemi, napr. výšku slnka nad obzorom, magnetické pole Zeme (holuby, bociany, žeriavy, sťahovavé vtáky) atď. Najdôležitejšou funkciou orientačného správania je získavanie poznatkov o prostredí a o živých organizmoch v ňom.